Ako spoznať biele zlato a čím sa líši od striebra a platiny
Na prvý pohľad môžu prsteň z bieleho zlata, strieborné náušnice aj platinová obrúčka vyzerať veľmi podobne. Rozdiel medzi nimi však nie je iba v cene. Líšia sa zložením, hmotnosťou, vlastnosťami aj spôsobom označovania. Pri určovaní materiálu preto nestačí pozerať len na farbu. Najdôležitejším vodítkom býva punc zlata, respektíve označenie jeho rýdzosti.
Zlato nie je prirodzene biele
Čisté zlato má charakteristickú žltú farbu. Je pomerne mäkké, a preto sa pri výrobe šperkov kombinuje s ďalšími kovmi. Výsledkom je zliatina, ktorá je pevnejšia a môže mať inú farbu než pôvodné zlato.
Pri bielom zlate sa do zliatiny pridávajú kovy, ktoré jeho žltý odtieň potláčajú. Konkrétne zloženie sa však môže medzi jednotlivými výrobcami líšiť. V zliatinách sa používajú napríklad paládium, striebro, meď, zinok či nikel. Aj Puncový úrad SR eviduje viaceré zloženia bieleho zlata, takže neexistuje jediný univerzálny „recept“.
Práve preto samotná zliatina môže byť mierne sivastá, krémová alebo mať jemný teplejší nádych. Aby šperk získal jasný, chladný a vysoko lesklý povrch, veľmi často sa naň nanáša tenká vrstva ródia.
Na čo slúži ródiovanie
Ródium je platinový kov. V šperkárstve sa používa hlavne ako tenká povrchová vrstva. Ródiovanie dodáva bielemu zlatu intenzívnejší biely lesk. Vďaka tomu môže šperk z bieleho zlata vyzerať rovnako ako strieborný šperk s vrstvou ródia. Samotné zliatiny bieleho zlata mávajú žltkastý nádych a až ródiovanie im často dáva charakteristický žiarivo biely vzhľad. Ródium však nie je hrubou súčasťou šperku. Ide o povrchovú úpravu, ktorá sa pri každodennom nosení postupne opotrebuje.
Prečo začne biele zlato časom pôsobiť žltšie
Keď biely zlatý prsteň po niekoľkých rokoch získa teplejší odtieň, neznamená to, že sa zlato „pokazilo“. Väčšinou sa len stenčuje vrstva ródia a začne presvitať prirodzená farba zliatiny. Rozdiel býva viditeľný najmä na spodnej časti prsteňa, hranách šperku alebo na miestach, ktoré sa pravidelne trú o pokožku či okolité predmety.
Rýchlosť opotrebovania je individuálna. Závisí od toho, ako často sa šperk nosí, o aký druh šperku ide, ako intenzívne prichádza do kontaktu s povrchmi a tiež od hrúbky pôvodnej povrchovej úpravy. Takéto žltnutie teda nie je dôkazom nekvalitného zlata. Pri ródiovanom bielom zlate ide o prirodzený dôsledok opotrebovania povrchovej vrstvy.
Ako sa obnovuje vzhľad bieleho zlata
Opotrebovaný povrch je možné obnoviť u zlatníka. Šperk sa najskôr skontroluje a podľa jeho stavu vyčistí a vyleští. Následne sa na pripravený povrch nanesie nová vrstva ródia a šperk vyzerá ako nový. Ako často je potrebné ródiovanie zopakovať, nemožno určiť pevným intervalom. Prsteň nosený každý deň sa opotrebuje skôr ako náušnice alebo prívesok, ktoré prichádzajú do kontaktu s okolím podstatne menej. Preto je lepšie riadiť sa stavom konkrétneho šperku než kalendárom.
Aký punc má biele zlato?
Pri otázke, aký má biele zlato punc, vzniká časté nedorozumenie. Samostatný punc bieleho zlata neexistuje. Puncovanie sa vzťahuje na druh drahého kovu a jeho rýdzosť, nie na farebný variant. Na šperkoch sa preto môžete stretnúť napríklad s číslom 585, ktoré znamená, že obsah čistého zlata v zliatine je 58,5 %. Ide o 14-karátové zlato. Označenie 750 predstavuje 75 % zlata, teda 18 kt zlato. Rovnaké hodnoty môžu niesť šperky zo žltého, ružového aj bieleho zlata. Punc teda neurčuje jeho farbu.
Dôležité je zároveň nerozlišovať iba podľa trojmiestneho čísla. Rýdzostné číslo a štátna puncová značka nie sú to isté. Puncová značka je úradné označenie v charakteristickom tvare, ktoré vyjadruje príslušnú zákonnú rýdzosť drahého kovu. Slovenský Puncový úrad uvádza samostatné puncové značky napríklad pre zlato rýdzosti 585/1000 a 750/1000, striebro 925/1000 či platinu 950/1000. Na Slovensku sa povinne predkladá na puncovú kontrolu zlatý a platinový tovar s hmotnosťou vyššou ako 1 g a strieborný tovar s hmotnosťou vyššou ako 3 g. Pri veľmi ľahkom šperku preto samotná absencia štátneho puncu nemusí automaticky znamenať, že nejde o drahý kov.
Biele zlato alebo striebro? Farba nemusí prezradiť nič
Najväčší problém pri vizuálnom rozlišovaní vzniká medzi bielym zlatom a striebrom. V dnešnej dobe je veľká väčšina strieborných šperkov upravená ródiom. Nový strieborný prsteň preto môže mať rovnaký povrch ako prsteň z bieleho zlata. Oveľa užitočnejšie je označenie či už puncom alebo rýdzosťou. Pri bežne používanom sterlingovom striebre sa stretnete s rýdzostnou značkou 925, zatiaľ čo pri zlate sú typické napríklad hodnoty 585 alebo 750. Pri zlatých šperkoch nad 1 gram musí šperk obsahovať aj punc.
Rozdiel sa prejavuje aj pri dlhodobom nosení. Striebro môže pôsobením prostredia postupne tmavnúť a vytvárať patinu. Pri ródiovanom bielom zlate sa skôr prejaví opotrebovanie povrchovej vrstvy, pod ktorou sa ukáže teplejší odtieň zliatiny.
A čo platina?
Platina je na rozdiel od bieleho zlata prirodzene svetlý kov. Na dosiahnutie svojej typickej farby preto nepotrebuje vrstvu ródia. V šperkárstve sa často používa platina s rýdzosťou 950/1000, teda zliatina obsahujúca 95 % platiny. Takúto rýdzosť uvádza medzi slovenskými puncovými značkami aj Puncový úrad SR.
Ďalším rozdielom je vysoká hustota platiny. Pri dvoch rozmerovo porovnateľných šperkoch môže platinový pôsobiť v ruke citeľne ťažšie než zlatý. Samotná hmotnosť však nie je vhodná ako definitívny domáci test, pretože výsledok ovplyvňuje veľkosť šperku, jeho konštrukcia aj presné zloženie zliatiny. Platina starne trochu inak. Je extrémne odolná voči chemickému poškodeniu a patinu získa jedine vznikom jemných mechanických škrabancov na povrchu šperku, ktoré je možné profesionálnym preleštením odstrániť.
Môže sa za biele zlato zameniť aj chirurgická oceľ?
Áno, môže. Najmä pri jednoduchých lesklých prsteňoch, retiazkach či náramkoch môže byť nerezová alebo takzvaná chirurgická oceľ na fotografii veľmi podobná bielemu zlatu. Rozdiel je však zásadný: oceľ nie je drahý kov a neoznačuje sa puncom. Pri oceľových šperkoch sa môžete stretnúť napríklad s označením 316L, ktoré označuje druh ocele, no málokedy sa nachádza priamo na šperku.
Rozdiely možno nájsť aj v spracovaní. Zlato je tvárnejšie, preto umožňuje vytvárať jemnejšie detaily, drobné osadenie kameňov či komplikovanejšie tvary, zatiaľ čo tvrdšia oceľ sa častejšie využíva pri jednoduchších a geometrickejších dizajnoch. Zlaté šperky sa zároveň zvyčajne jednoduchšie opravujú alebo sa mení ich veľkosť, kým pri oceli sú takéto zásahy obmedzenejšie.
Dá sa pravosť bieleho zlata overiť doma?
Farba, lesk, hmotnosť alebo reakcia na magnet môžu poskytnúť určité indície, no nie sú spoľahlivým potvrdením materiálu. Magnetický test však nie je jednoznačný. Zlato samo osebe nie je magnetické, ale aj niektoré ocele môžu na magnet reagovať veľmi slabo alebo vôbec. Rovnako nie je vhodné skúšať šperk škrabaním, chemikáliami či inými postupmi, ktoré môžu poškodiť povrch alebo osadené kamene.
Ak na šperku nie je čitateľné označenie, jeho pôvod nie je známy alebo máte pochybnosti o pravosti puncu, najistejším riešením je odborné testovanie. Puncový úrad SR používa okrem klasických skúšobných metód aj nedeštruktívne metódy vrátane XRF analýzy. Aj samotná razba čísla totiž nie je absolútnou zárukou. Puncový úrad SR v minulosti upozornil na šperky s falšovaným označením a na predmety, pri ktorých bolo označenie použité zavádzajúco.
Čo si teda všímať pri kúpe šperku z bieleho zlata?
Najistejšou cestou nie je hľadať jeden vizuálny znak, ale spojiť viac informácií. Skontrolujte rýdzostné označenie, pri tovare podliehajúcom puncovej kontrole aj príslušnú puncovú značku, doklad o kúpe a údaje predajcu. Ak sa biele zlato po čase javí menej žiarivé alebo mierne žltkasté, ešte to nie je dôvod pochybovať o jeho pravosti. Často len nastal čas obnoviť ródiovú vrstvu.
Punc zlata vám dá informáciu o jeho rýdzosti a pravosti. Práve kombinácia správneho označenia, pôvodu šperku a v prípade potreby profesionálnej skúšky je najspoľahlivejším spôsobom, ako odlíšiť biele zlato od striebra, platiny či ocele.
Rýchle porovnanie najčastejších bielych kovov
